Reportáž o love Boleňa ( alebo, ako sme lovili na Váhu)

Od môjho prvého uverejneného článku o boleňoch prešiel takmer rok.Už neviem ani presne kde to bolo ( tuším na "Pytliac cupe") som sľúbil , že napíšem ďalší článok o boleňoch. Čo som sľúbil, musím splniť a kedže je vonku zima a bolenie prúty netrpezlivo čakajú na ďalšiu sezónu , aspoň môžem si zaspominať na leto, keď uprostred Váhu ma hojdali vlny a ja z člnu v teplých, letných lúčov som netrpezlivo čakal na bolení záber.

Takže podme po poriadku: 20. júla som konečne dostal dovolenku. Nemusel som samozrejme dlho riešiť čo s ňou: Ide sa na tyždňovú rybačku ! Ale kam ? Kedže toho roku bol Hron ku mne skúpi, čo sa týka množstva úlovkov a na Dunaji v tom období bol veľmi nízky stav vody a ryba nešla (čo ma informovali priatelia, ktorí tam už takmer týžden nič neulovili), som sa rozhodol pre Váh. A neurobil som zle. Hneď, ako som ráno sadol s priateľom do auta, takého nabaleného, že som tam mal iba minimálny priestor na dýchanie, som mal ''tušáka'', že si tento týždeň vynikajúco zachytám.Cesta sa mi zdala nejak pridlhá, pretože už som sa videl ako preháňam Vážské bolene na moje obľubené wobleri. Po krátkej zastávke v miestnej samoobsluhe , kde sme dokúpili ešte potrebný proviant, som už stál na brehu Váhu. A keďže sme z Vrábeľ a nechceli sme zabudnúť odkiaľ pochádzame, tak sme si ešte pred rozbalením prútov otvorili fľašu kvalitného Vrábelského vínka a pripili si na úspešnú rybačku. Po ubytovaní, rozbalení sa (a dopití tej flaše) som pristúpil k samotnému lovu. Bolene boli pri chuti. Lovili ako divé. Pár metrov od brehu. Preto som zavelil : Dneska nelovíme z člnu ! Budeme ich loviť pár metrov od brehu. Po oblečení rybárskych prsačiek som už aj švihal vodu. Ake však bolo moje sklamanie, ked asi po troch hodinách poctivého vláčenia a brodenia a výmene mojích osvedčených boleních nástrahách som nemal ani záber. Tak to som sa teda pekne vytiahol pred kamarátom, ktorému som slubiľ, že mu ukážem ako sa chytajú bolene. Toľko som to tam prehadzoval krížom - krážom, že asi aj ten najneopatrnejší boleň čo tam bol musel spozornieť a jednoducho úplne prestali loviť. Už som vedel, že je zle. Kedže nás na brehu čakali flaše zachladených piviek sme sa rozhodli, že si dáme prestávku (a hlavne boleňom čas na rozmyslenie, nech už začnú skákať po našich nástrahách).

Bolene začali loviť znovu večer. Ale situácia z obeda sa zopakovala. Krásne rabovali pri brehu a my ani záber !!! V ten deň sme nič nechytili. Vlastne, ani záber som nemal. Už som bol v koncoch, čo sa týka rybárskej fantázie, už som skutočne nevedel na nich vymyslieť absolutne nič. Zo sklesnutou hlavou som zalahol do stanu a zaspával som s tým, že ráno múdrejšie večera a v kútiku duše dúfal, že sa situácia zajtra rapídne zmení. Ráno sme sa zobudili ešte pred východom slnka. Bolene akurát začínali loviť presne na tom istom mieste ako včera. Ale tento krát som sa zbytočne neunáhlil. Vedel som, že to z brehu nemá význam. Po výdatných ranajkách a počiatocnej ignorácii loviacich boleňov sme dostali čln na vodu , nabalili sa a hajde-plnou parou vpred ! Tento raz to vyskúšame z vody. Miesto kde som vedel že sa budú zdržiavať sme z bezpečnej vzdialenosti, aby si nás nevšimli oboplávali a ukotvili sa uprostred rieky.Naviazali sme nástrahy a už aj jedna s nich letela smerom k brehu. Pár otočiek kľučkou a "bác" Už tam "visel". Jediné, čo mi v tom momente napadlo bolo, že moja rybársku česť je zachránená ! Boleňa som vylovil bez väčších problémov kedže nebol veľkých rozmerov (okolo 40 cm). Ale nevadí, keď neprší aspoň kvapká, som si pomyslel a ešte vo vode pod člnom som mu peanom jemne uvolnil háčik a už aj bol opäť vo svojom živle. Druhý náhod na to isté miesto , prudký záber, rybu rýchlo zasekávam, chvílu ju držím a zrazu cítim uvolnenie nástrahy. Ryba je fuč. Nevadí, hlavne, že sú pri chuti. Prehadzujem nástrahu za inú. Opäť nahadzujem smerom k brehu. Asi po piatich náhodoch opäť boleň. Po chvílke zdolávania ho mám pod člnom. Peanom mu uvoľnujem háčik a púšťam naspäť. Odhadujem mu tak 55 cm.

Na tom mieste sme ich ulovili asi 8 kusov za dve hodiny Aj keď nie veľkých rozmerov (tak do 60 cm). Potom sa zrejme poplašili a už sme tam neulovili nič. Keď som tak začal uvažovať nad tým, ako je to možné keď včera na tom istom mieste som nemal ani záber, aj keď som lovil presne na to isté náčinie som došiel k záveru, že jediné čo im včera mohlo vadiť bol smer vedenia nástrahy. Tento raz, kedže sme boli s člnom zakotvení niekde v strede som to hádzal pár centrimetrov od brehu a ťahal smerom k člnu. Jedine logické vysvetlenie z toho vyplýva, že ked boleň zalovil niekde pri brehu ,tak vyplašené rybky húfne unikali smerom do stredu rieky. Ja, keď som tým smerom ťahal nástrahu im to bolo prirodzené a inštiktívne, bez známok podozrenia na nu útočili. Keď som to robil naopak, nástrahu som ťahal k brehu, zrejme im to vadilo, lebo to považovali za podozrivé, že všetky malé rybky vyplašené unikajú do stredu rieky, jedine tá moja k brehu. Opäť sa mi potvrdilo to, že lov boleňa je vysoká škola prívlače a ten kto sa vie absolútne stotožniť s prirodzenou potravou boleňa má šancu na úspech. V inakšom prípade ide o zbytočné byčovanie vody, alebo o veľmi náhodný úlovok menej múdreho jedinca, ktorý skočí väčšinou len kôli zľutovaniu sa nad rybárom a nie kôli tomu, že si našu nástrahu pomýlil s prirodzenou potravou.

V ten večer som zaspával s veľmi dobrým pocitom úspešneho lovca aj keď ani jeden nepresahoval 60 cm. Dokonca aj kamarát si chytil svojho prvého a práve ten mal tých 60 cm .Tretí deň našej rybačky bol najúspešnejší, čo sa týka množstva úlovkov a hlavne veľkosti. Aj keď sme doobeda takmer nechytali , venoval som sa skôr hladaniu nových lokalít, kde by sa mohli vyskytovať pekné bolene,kedže tie včerajšie, aj keď potešili, ale nedosahovali moje vysnené mieri. Pár metrov od druhého brehu (asi 80 metrov), od nášho včerajšieho miesta som si všimol menší pohyb na hladine. Kedže ten úsek rieky som trochu poznal, vedel som, že je tam dosť veľký sklon z plytciny do hlbočiny, čo by mohlo vyhovovať boleňom, keď z hlbších partií vyrážajú do plytčín za rybkami. Poobede sme sa tam doplavili a ticho sa zakotvili. Predtým som ešte skúšal nejaké snubné miesta, ale bez úspechu. Aj ked tam bolene nelovili, sem tam bolo vydno nejaký pohyb. Po pár hodoch som mal prvého boleňa. Bol to skôr boleník. Potom druhého, tretieho, .... všetko ale malé (do 40 cm). Už ma to aj pomali prestávalo baviť, keď som zaregistroval tak trochu zvláštny záber na boleňa. Len také ťuk - ťuk a udica len mierne otažela a ja som prisekol. Aj to len veľmi jemne. Zdolávanie (skôr by sa dalo povedať bezproblémové vyťahovanie) som prevádzal pomerne rýchlo a energicky, bez nejakého vačšieho citu v domnení, že ide zas o nejakú 40-tku. Rybu som ťahal po prúde smerom dole, takže odpor som cítil iba minimálny. Aké však bolo moje prekvapenie keď pár metrov od člna už pripravený s pevnejšie nastavenou brzdou som chcel rybu trocha energicky pritiahnuť k člnu ,aby ukázala svoje malé telíčko a po uvoľnení háčika mohla plávať veselo ďalej ,sa rozhodla táto moja ryba nespolupracovať. Ba priam naopak. Udicu mi skoro z rúk vystrelilo. Neviem či Ferrari má vačšie zrýchlenie ako mala ona keď sa zľakla člna a začala unikať smerom po prúde. V poslednej stotine sekundy som stihol uvolnit bojovú brzdu (ešte že ju mám, s obyčajnou neviem ako by som to stihol) a to čo nasledovalo potom je hádam sen každého rybára. Brzda navijáku spievala svoju obľúbenú pesničku a dĺžka silonu mojej 0,17 -ky začala z navijaku nebezpečne ubúdať. Proste nádhera ! Kamarát prestal nahadzovat lebo sme vedeli, že tu už nejde o žiadneho dorastenca, ale o kapitálnu rybu. Úniky konečne začali byť nepravidelné a sem tam sa mi ho podarilo na chvílu zastaviť. Asi po 20 minútovom boji a obavách, či háčik bude sedieť, keďže som ho ktovie ako nezasekol sa nám konečne ukázalo pri hladine nádherné telo veľkého boleňa. Skôr boleniska. Z veľkými problémami sa mi ho konečne podarilo dostať do člna. Nádhera. S trasúcimi rukami som ho odmeral a musel som s radosťou konštatovať - Môj osobák ! (82 cm, 4,5 kg).

Toho dňa som ale nebol sám najšťastnejši na celom Váhu. Aj kamarátovi sa podarilo chytiť svojho druhého boleňa. A celkom slušného - 68 cm. Od toho dňa do konca rybačky sme ešte pochytali pár boleňov tak do 70 cm, ale keď mám pravdu povedať záver rybačky som sa už venoval lovom inej ryby ako je boleň. Predposledný deň nám spestril príchod mojej manželky so synom. Po pár fotkách, hlavne so synom (budúcim rybárom) som musel skonštatovať, že rybačka sa vydarila ! Okrem dvoch boleňov, ktoré sme si privlastnili z dôvodu neskoršej zahradnej párty, si ostatné plávajú veselo ďalej a určite už netrpezlivo očakávajú môj (alebo váš) ďalší príchod na túto určite nie skúpu rieku.

PS: Kedže som tento článok chcel písat v takom trošku voľnejšom štýle, ako bol ten prvý, zámerne som nechcel opisovať presné tipy nástrah a spôsob lovu ktorý som používal, pretože všetko je opísane v 1. článku a tu by som sa už iba zbytočne opakoval.

Petrov Zdar !

Peter Penzeš, Vráble